Klasika Žltá ľalia od Jána Bottu sa dá predniesť aj trochu inak?

Áno, ak sa tohoto krásneho diela ujmú šikovní žiaci z triedy 6.I zo ZŠ Slobodného slovenského vysielača.

Réžia:
Zara Mária Knižka, Ella Rybárová

Hrajú:
S. Astalošová, E. Fekete, A. Matulová, A. Táborecká, S. Žilinčanová

Rozprávač:
Natália Diaková

Báseň Žltá ľalia predstavuje umelecky najhodnotnejší a žánrovo najvýraznejší doklad baladickej koncepcie Jána Bottu symbolicky uzatvára desaťročie rozkvetu slovenskej romantickej balady (1840 – 1850). Napísaná už v roku 1849 sotva dvadsaťročným autorom bola prvý raz publikovaná pod názvom Ľalia v Dobšinského Sokole v roku 1860. Po viacerých úpravách sa v prepracovanej verzii a s novým názvom Žltá ľalia stala súčasťou knižného vydania Spevov Jána Botto (1880), ktoré vyšli ako prvý zväzok Knihovny československej v Prahe.

Žltá ľalia ako výraz dobovo, historicko-spoločenskými okolnosťami (neúspešná revolúcia 1848, Bottov odchod z Pešti do rodného Skálnika) i esteticko-koncepčnými tendenciami (formovanie balady ako literárneho žánru) podmieneného odklonu od národno-vlastenecky motivovanej realizácie podnetov ľudovej slovesnosti k stotožneniu sa s jej významovou podstatou reprezentuje pohyb od aktualizačných tendencií (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko) k snahe o univerzálnu alegóriu. V tomto zmysle Bottova balada už nealegorizuje hrdinský čin, ale samotnú ideu básne, ktorou je návrat k základným otázkam duchovných a morálnych hodnôt.

VSTUPNÉ LEN NA MIESTE:
Ak nám chcete poďakovať, príjmeme od Vás dobrovoľný príspevok do Mačačárne.