RSS Feed
Twitter
Facebook
Veselé príbehy malých, modrou farbou nápadných škriatkov – šmolkov. Šmolkovia si žijú svojim bezstarostným životom, ktorý im večne kazí zlý černokňažník Gargamel a jeho kocúr Azrael, ktorí sú posadnutí túžbou pochytať všetkých šmolkov a zjesť ich.
Šmolkovia žijú v kmeňoch. Kmeň je vedený šmolkom, ktorý má najdlhšiu bradu a zároveň je schopný udržať knihu vážiacu viac ako pol Šmolka. Rozoznáte ho podľa inej stavby tela. Využíva totiž štýlovú červenú farbu. Vodca kmeňa je zároveň psychológ, ku ktorému si Šmolkovia chodia vyriešiť všetky svoje
problémy.
Rozprávanie Rudolfa Deyla ml. o dvoch roztomilých medvedíkoch, z ktorých jeden je bystrý (a tak trochu premúdrelý), druhý dobrý nie hlúpy, len trochu rozvážnejší, ktorí sa stretli pri Kolíne a spolu s kamarátmi tam prežili nie jedno rozprávkové dobrodružstvo, nejeden úsmevný príbeh. 
Zlatá brána bola úspešnou reláciou, ktorú sledovali nielen deti ale aj dospelí. Predávali sa platne s pesničkami, deti sa učili ich texty… “Bolo to podľa mňa dané aj tým, že na tejto relácii participovali výlučne členovia Zväzu slovenských spisovateľov a Zväzu slovenských skladateľov. Bola to nanajvýš profesionálna práca, aj hudobné podklady sa robili v Ostrave s orchestrom Flamengos, čo bol orchester Marie Rotrovej… Nebolo to žiadne – jeden čihi, druhý hota. Všetko bolo pripravované s maximálnou precíznosťou a profesionalitou.”
Hlavnými aktérmi sú kúzelné vláčiky, ktoré majú svoje sny a priania. Ďalej sa tu zoznámite s prísnym pánom Najvyšším železničiarom, dobrým a obetavým pánom Blahošom, ktorý pracuje na železnici či malým chlapcom Pavlíkom (prezývaný Pašík).
Ktoré slovenské či české dieťa by nepoznalo Kremienka a Chocholúšika či Křemílka a Vochumůrku, dve postavičky z pníkového domčeka na rúbanisku? Jeden je skôr chudý a druhý skôr tučný, ale obaja sa krásne dopĺňajú. Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Už roky patria k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.
Za hmlou hustou tak, že by sa dala krájať, je rybníček Brčálník. Na prvý pohľad je celkom obyčajný, ale už na ten druhý nám Rákosníček ukáže podivuhodné veci.
Príbeh tejto rozprávky sa začal písať v roku 1917 v nenápadnej dedine v Anglicku. Bola noc a malý chlapec počúval zvuky parných lokomotív na neďalekej železničnej stanici. V okolitej krajine, kde hlavná trasa Veľkej západnej železnice prekonávala stúpania dlhé aj dve míle, lokomotívy pomáhali stúpať hore kopcami s ťažkými nákladmi. Pre malého chlapca bolo odfukovanie lokomotív cestou po trati niečo ako rozhovor medzi nimi. 
Keď sa povie Bambuľka a dedo Jozef, mnohým sa v mysli vybaví nezabudnuteľná seriálová dvojica, ktorá z obrazovky hravou a veselou formou tak trošku poučovala a varovala pred nástrahami života. Malú rozmaznanú Bambuľku, čo sa na všetko pýta, chce všetko vedieť, vidieť, počuť a vyskúšať si, poznajú minimálne dve generácie ľudí. Trojročná Monika Haasová si okamžite získala všetkých tvorcov, keď prišla na kasting. Bola presne taka zvedavá, úprimná ale aj detsky zlomyseľná ako ju autori vymysleli. Od malého dievčatka sa ale nedalo čakať, že bude vedieť spievať a tak spevácke party naspievala o niekoľko rokov staršia, dnes už úspešná herečka, Alena Antalová.
Príhody mimozemských zvieratiek, mačičky PA a kocúrika PI, ktoré hravou formou približujú najmenším divákov tajomstvá okolitého sveta. Seriál, ktorý vznikol v rokoch 1986-87 v spolupráci s nemeckým štúdiom Gold-Film, rozhodne dodnes patrí k výrazne inému typu večerníčkov než na aké boli deti dovtedy zvyknuté. Jeho popularita ukazuje, že nielen nekonečné naháňačky sú tým, čo detského diváka udrží prilepeného k obrazovke.
Pingu je okúzľujúci malý tučniačik, ktorý všetok svoj čas trávi hraním sa so svojimi priateľmi, rodinou a obľúbenou kamarátkou, malou veľrybou. Pingu sa počas svojich dobrodružstiev zaplieta do humornejších a humornejších situácií, pri ktorých ale stretne mnoho nových priateľov. Či sa jedná o rybačku alebo donášku listov, Pingu berie všetko ako výzvu a iglu rodičov predsa nikdy nie je zas tak ďaleko, aby prípadná pomoc neprišla včas. Príbehy malého tučniačika vznikli v roku 1986 vo Švajčiarsku.
NOVINKA: 
Pripravujete niečo pre deti a chceli by ste dať o sebe vedieť? Využite možnosť