Články z rubriky ‘Video’

Šmolkovia

Veselé príbehy malých, modrou farbou nápadných škriatkov – šmolkov. Šmolkovia si žijú svojim bezstarostným životom, ktorý im večne kazí zlý černokňažník Gargamel a jeho kocúr Azrael, ktorí sú posadnutí túžbou pochytať všetkých šmolkov a zjesť ich.

Šmolkovia žijú v kmeňoch. Kmeň je vedený šmolkom, ktorý má najdlhšiu bradu a zároveň je schopný udržať knihu vážiacu viac ako pol Šmolka. Rozoznáte ho podľa inej stavby tela. Využíva totiž štýlovú červenú farbu. Vodca kmeňa je zároveň psychológ, ku ktorému si Šmolkovia chodia vyriešiť všetky svoje
problémy.

Pojďte pane, budeme si hrát

Rozprávanie Rudolfa Deyla ml. o dvoch roztomilých medvedíkoch, z ktorých jeden je bystrý (a tak trochu premúdrelý), druhý dobrý nie hlúpy, len trochu rozvážnejší, ktorí sa stretli pri Kolíne a spolu s kamarátmi tam prežili nie jedno rozprávkové dobrodružstvo, nejeden úsmevný príbeh.

Pojďte pane, budeme si hrát je seriál režisérov Břetislava Pojara a Miroslava Štěpánka. Plyšové medvede sa znovu a znovu chcú hrať a premieňajú seba podľa farebných nápadov vlastnej fantázie. Malý medvedík znáša menšie podrazy väčšieho z dvojice a všetko nakoniec dobre dopadne. Pojarové filmy patria k tým šťastným výnimkám, ktoré sa páčia deťom aj dospelým.

Zlatá brána

Zlatá brána bola úspešnou reláciou, ktorú sledovali nielen deti ale aj dospelí. Predávali sa platne s pesničkami, deti sa učili ich texty… „Bolo to podľa mňa dané aj tým, že na tejto relácii participovali výlučne členovia Zväzu slovenských spisovateľov a Zväzu slovenských skladateľov. Bola to nanajvýš profesionálna práca, aj hudobné podklady sa robili v Ostrave s orchestrom Flamengos, čo bol orchester Marie Rotrovej… Nebolo to žiadne – jeden čihi, druhý hota. Všetko bolo pripravované s maximálnou precíznosťou a profesionalitou.“

Relácia sa vysielala každé dva mesiace, ročne teda vzniklo v košickom štúdiu Slovenskej televízie šesť Zlatých brána. Bola vysielaná intervízne. Spočiatku ju bralo od nás sedem európskych štátov, neskôr ostali verní už iba niektorí.“

Rozprávky o vláčikoch

Hlavnými aktérmi sú kúzelné vláčiky, ktoré majú svoje sny a priania. Ďalej sa tu zoznámite s prísnym pánom Najvyšším železničiarom, dobrým a obetavým pánom Blahošom, ktorý pracuje na železnici či malým chlapcom Pavlíkom (prezývaný Pašík).

Príbehy sa odohrávajú na pražskom Smíchovskom nádraží  a okolitých tratiach. Prvé vydanie vyšlo v Prahe vo vydavateľstve Fr. Borový v roku 1942, kniha vyšla v prinajmenšom siedmich vydaniach

Podľa knihy bol v roku 1987 nakrútený aj rovnomenný desať dielny animovaný večerníček, ktorý režíroval Eduard Hofman a nahovoril Vladimír Ráž.

Kremienok a Chocholúšik – Rozprávky z machu a papradia

Ktoré slovenské či české  dieťa by nepoznalo Kremienka a Chocholúšika či Křemílka a Vochumůrku, dve postavičky z pníkového domčeka na rúbanisku? Jeden je skôr chudý a druhý skôr tučný, ale obaja sa krásne dopĺňajú. Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Už roky patria k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu  narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.

Rákosníček

Za hmlou hustou tak, že by sa dala krájať, je rybníček Brčálník. Na prvý pohľad je celkom obyčajný, ale už na ten druhý nám Rákosníček ukáže podivuhodné veci.

Rákosníček je malý vodný škriatok zelenej farby s niekoľkými vlasmi stojacími na hlave ako antény, s odstávajúcimi ušami a nosom veľkým ako brmbolec. Nosí zelené tričko a dlhé zelené nohavice.

Na rukách má štyri prsty, na nohách len tri. Rákosníček žije pri rybníku Brčálník. Je to taký neposedník dobrodružnej povahy, čo musí všetko preskúmať, často ale veci zamotá tak, že mu musí niekto pomôcť. Pravidlom sa ale stalo, že na konci každej rozprávky povie deťom, ako by to malo byť správne. Seriál vznikol v roku 1976.

Tomáš a jeho priatelia

Príbeh tejto rozprávky sa začal písať v roku 1917 v nenápadnej dedine v Anglicku. Bola noc a malý chlapec počúval zvuky parných lokomotív na neďalekej železničnej stanici. V okolitej krajine, kde hlavná trasa Veľkej západnej železnice prekonávala stúpania dlhé aj dve míle, lokomotívy pomáhali stúpať hore kopcami s ťažkými nákladmi. Pre malého chlapca bolo odfukovanie lokomotív cestou po trati niečo ako rozhovor medzi nimi.

Bambuľkine dobrodružstvá

Keď sa povie Bambuľka a dedo Jozef, mnohým sa v mysli vybaví nezabudnuteľná seriálová dvojica, ktorá z obrazovky hravou a veselou formou tak trošku poučovala a varovala pred nástrahami života. Malú rozmaznanú Bambuľku, čo sa na všetko pýta, chce všetko vedieť, vidieť, počuť a vyskúšať si, poznajú minimálne dve generácie ľudí. Trojročná Monika Haasová si okamžite získala všetkých tvorcov, keď prišla na kasting. Bola presne taka zvedavá, úprimná ale aj detsky zlomyseľná ako ju autori vymysleli. Od malého dievčatka sa ale nedalo čakať, že bude vedieť spievať a tak spevácke party naspievala o niekoľko rokov staršia, dnes už úspešná herečka, Alena Antalová.

Pa a Pi

Príhody mimozemských zvieratiek, mačičky PA a kocúrika PI, ktoré hravou formou približujú najmenším divákov tajomstvá okolitého sveta.  Seriál, ktorý vznikol v rokoch 1986-87 v spolupráci s nemeckým štúdiom Gold-Film, rozhodne dodnes patrí k výrazne inému typu večerníčkov než na aké boli deti dovtedy zvyknuté. Jeho popularita ukazuje, že nielen nekonečné naháňačky sú tým, čo detského diváka udrží prilepeného k obrazovke.

Kvalitu potvrdzuje aj fakt, že titulnú pesničku k nemu naspievala Marika Gombitová na text Kamila Peteraja.  „My sme tí Pa a Pi, z mačacej planéty, my sme tá posádka, čo ide sem …. “

Pingu

Pingu je okúzľujúci malý tučniačik, ktorý všetok svoj čas trávi hraním sa so svojimi priateľmi, rodinou a obľúbenou kamarátkou, malou veľrybou. Pingu sa počas svojich dobrodružstiev zaplieta do humornejších a humornejších situácií, pri ktorých ale stretne mnoho nových priateľov. Či sa jedná o rybačku alebo donášku listov, Pingu berie všetko ako výzvu a iglu rodičov predsa nikdy nie je zas tak ďaleko, aby prípadná pomoc neprišla včas. Príbehy malého tučniačika vznikli v roku 1986 vo Švajčiarsku.